Jedno z najvýraznejších mladých mien svetovej elektronickej hudobnej scény svoju tvorbu obtáča okolo ním definovaného pojmu “pointilistic trance”. Jeho koncept je založený na aplikovaní okamihov očakávania do bodov, ktoré poslucháčovi dávajú prežitok momentu, avšak v Senniho prípade tieto momenty ignorujú akúkoľvek dimenzionálnu štruktúru a kontinuitu, typickú pre bežnú tanečnú hudbu. Predstavte si čakanie na vyvrcholenie, ktoré nikdy nepríde – a tak ostáva vytúžená explózia dobre vystavaného okamihu nenaplnená. Lorenzove rafinované repetitívne kompozície neustále udržujú poslucháča v tomto prechodnom štádiu. Na svojom labeli “Presto!” dáva Senni priestor aj interpretom, ktorí poslucháčovi vytúženú nirvánu doprajú, čím dokazuje to, že jeho hudba nie je výsmechom, ale skôr zvýraznením týchto momentov, ktoré sú občas prehlušené explozívnym vyvrcholením na tanečnom parkete.